Zdravie & reziliencia 2020

Reziliencia  nie je len o našej schopnosti vysporiadať sa s prekážkami, nepriaznivými okolnosťami, reziliencia nie je len o našej schopnosti vrátiť sa “do normálu.“             

Áno, takto síce znie klasická definícia reziliencie. No moderný koncept reziliencie zdôrazňuje proaktívny prístup – vedomé vytváranie návykov reziliencie, ktoré nám pomáhajú v našom dennom živote. Dokážeme tak lepšie zvládať záťažové a stresové situácie, problémy, výzvy. Reziliencia nám pomáha efektívne manažovať naše nevhodné emočné prejavy, ktoré neškodia len nám, ale narúšajú naše vzťahy s okolím. Osvojovaním si rezilientných návykov sa učíme jasne „čítať“ a  interpretovať dianie okolo seba, eliminujeme naše domnienky, učíme sa  ovládať aj vo veľmi vypätých situáciach. Prácou na svojej reziliencii „trénujeme“ kritické myslenie, dokáže tak príjimať správne rozhodnutia i keď sme pod tlakom, efektívnejšie riešime bežné problémy aj náročné výzvy, sme výkonnejší, vytrvalejší, angažovanejší, produktívnejší, máme dobré vzťahy, sociálne väzby.

Práca na našej reziliencii začína starostlivosťou o seba, o svoje zdravie. Zdravie je základný pilier reziliencie.

Výzva na tento rok pre naš zdravie znie jednoznačne „ Starajme sa o svoje zdravie, starajme sa o svoje mitochondrie“ 🙂

Zdravé mitochondrie sú totiž kľúčom dobrého zdravia a prevencie ochorení.

Mitochondrie v našich bunkách, nie sú len našim elektrárňami, zdrojom energie, majú významnú ochrannú funkciu. ( CDR – cell danger response). Keď naše mitochondrie majú problém, my máme problém tiež (:… Nedostatočná funkcia mitochondrií nezapričiňuje len našu únavu, vyčerpanosť. Dysfunčkné mitochondrie produkujú voľné radikály, v tele vznikajú zápalové procesy, nefunkčné a poškodenné mitochondrie majú súvis s takmer všetkými chronickými ochoreniami, ktoré poznáme.Poškodené mitochondrie ( oxidatívny stres, zápaly,… ) ohrozujú nielen naše fyzické zdravie, môžu spôsobovať depresie.

Starať sa o svoje mitochondrie je teda úloha č. 1 pre každého z nás 😊

Tu sú TOP 4 stratégie pre naše zdravie, pre našu rezilienciu …pre naše mitochondrie.

  1. Jedzme menej.

 Zdravá strava je samozrejme základ pevného zdravia ( konzumácia „skutočného jedla“, nie polotovarov, zdravých tukov, zeleniny,…), no samo o sebe to nestačí. Kľúčom je priniesť „ nepohodu“ pre naše „zhýčkané“telo. Ciest je niekoľko. Napríklad konzumujeme menej kalórií (20 – 30 %  ) ako sme zvyknutí. Môžeme vynechať jedno jedlo alebo do svojho stravovacieho režimu včleníme tzv. intermittent fasting – 16/8 alebo 18/6, kedy sa pôstime 16, resp. 18 hodín a jedlo konzumujeme v priebehu 6 alebo 8 hodín. Nášmu tráveniu dáme nielen priestor na oddych, pri tomto režime stravovania doslova „zapíname gény dlhovekosti“Je totiž už prekonaný mýtus „malých a častých“ porcií počas celého dňa. Našej psychike to rozhodne „robí dobre“ ( často ide o emočné prejedanie sa, kedy hľadáme jednoduché, rýchle a príjemné uspokojenie), ale nášmu telu a zdraviu to neustále „zobkanie“ vôbec neprospieva. Ťažko sa nám to počúva, ešte náročnejšie je pre nás stotožniť a akceptovať toto tvrdenie, ale závery vedy ostatného obdobia sú absolútne jednoznačné – jesť menej, maximálne 3 x denne. Včlenenie pôstnych dní alebo režimu prerušovaného pôstu je nutnosť, ak to so starostlivosťou o vlastné zdravie mylíme vážne.

  • Hýbme sa.

Pravidelný pohyb je výborný pre telo, skvelý pre mozog. Pravidelný pohyb preukázateľne funguje nielen ako antidepresívum, neuveriteľným spôsobom stimuluje náš mozog, sme sústredenejší, kreatívnejší ,cítime sa euforicky vďaka látkam ako napríklad serotonín, dopamín.

  • Otužujme.

Vystavovanie sa chladu – ľadový kúpeľ, ľadová sprcha, je ďalším efektívnym spôsobom ako „podporiť“ sirtuíny – naše gény dlhovekosti. Postačuje ak naše klasické ranné sprchovanie zakončíme 2 minutovým ľadovým osviežením. Naše mitochondrie nám budú povďačné 🙂

  • Trénujme vedomé dýchanie so zadržiavaním dychu.

Princíp je úplne jednoduchý. Skúsme denne venovať sústredenú pozornosť nášmu dýchaniu a včleňovať úseky so zadržaným dychom. ( 10- 15 minút denne) .

Napríklad vyskúšajme toto – dýchajme zhlboka, skúsme pridať pauzy zadržiavania dychu. Pomaly sa nadychujeme a v duchu počítame do 6, zadržíme následne dych na 6 sekúnd, vydychujeme pomaly (6 s) a opätovne dych zadržíme ( 6s). Každá časť tohto typu vedomého dýchania nám trvá 6 sekúnd. Môžeme samozrejme alternovať dĺžku jednotlivých úsekov, skracujme, predlžujme , je to na nás. Tento typ dýchania je veľmi účinnou „prvou pomocou“ pomáhajucou uľaviť nám od stresu. ( „BOX“ breathing, v angl.)

Obrovskej popularite sa teší v súčasnosti napríklad Wim Hof metóda dýchania.Ide o kombináciu dýchania, otužovania, meditácie. Skvelým facilitárom tejto metódy je Martin Thám, ktorého sme mali česť zažiť na našej konferencii o reziliencii.Odvážnejší účastníci konferencie si túto metódu vyskúšali „live“ priamo na konferencii so všetkým, čo k tejto metóde patrí – aj s kúpeľom v ľadovej vode. ( pozri naše video z konferencie). Tak tomu sa hovorí vystúpenie zo svojej komfortnej zóny, tomu sa hovorí trénovanie reziliencie.:)

Wim hof metóda, Butejková metóda, 4 -7-8 dýchanie Dr. Weila,…návodov ako trénovať prerušované dýchanie je neurékom. Naše telo učíme efektívnejšie využivať aktuálne dostupný kyslík v krvi. Ide o tzv. prerušovaný tréning hypoxie. Jednoduchá, ale extrémne efektívna metóda „reštartu“ našich mitochondrii.Nakopneme našu vitalitu, energiu, imunitu, …rezilienciu 🙂

Tieto 4 stratégie sú praktickým návodom ako aplikovať hormézu vo svojom dennom režime.Hormézu najvýstižnejšie pochopíme na starom známom citáte „ čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Postupným vystavovaním sa stresu sa stávame odolnejší, silnejší, rezilientnejší. Dôležitá je samozrejme aj fáza relaxácie, kedy sa náš organizmus regeneruje.

Systematická aplikácia hormézy je základom nášho mitochondrálneho zdravia, našej imunity, odolnosti, našej reziliencie 😊

Vedecké výskumy, štúdia za štúdiou preukázateľne dokumentujú, že super strava, pohyb a iné zdraviu prospešné aktivity sú dôelžité, no na „reštart“ našej energie, hlavne s pribúdajúcim vekom to nepostačuje. Musíme sa snažiť zapnúť „účinnejšie spínače.“ Tým spínačom je horméza. Opustime ten náš mega komforný gaučový život a skúsme si „užívať nepohodu a nekomfort“Naše telo to potrebuje ako soľ …