„Vtedy, keď nedokážeme zmeniť situáciu,
stojíme pred výzvou zmeniť seba.“

Viktor Frankl

Osobná reziliencia

ČO JE TO REZILIENCIA?

„Reziliencia je vedecký koncept, ktorý sa na človeka pozerá holisticky. Skúma ho ako jeden celok. Neoddeľuje naše fungovanie s ohľadom na naše rôzne role, pracovný či súkromný život. Zaoberá sa nastavením nášho „systému“ ako celku, ktorého hlavným cieľom je optimalizácia výkonu, tak v pracovnom ako i osobnom živote.

Vďaka vedomej práci na našej osobnej reziliencii dokážeme výrazne zlepšiť našu schopnosť:

– zvládať záťažové situácie,

– konať v súlade s našimi osobnými, morálnymi hodnotami,

– efektívne budovať a situačne “ladiť” svoj energy-management v oddychovej aj záberovej fáze a to v štyroch kľúčových pilieroch reziliencie (fyzickom, emocionálnom, mentálnom a spirituálnom/hodnotovom),

– optimalizovať náš výkon v práci i doma a pri tom všetkom nestratiť svoje zameranie na to, čo považujeme v živote za to najdôležitejšie,

– dosahovať vytýčené ciele.“

Zuzana Čmelíková

REZILIENCIU MÔŽEME VNÍMAŤ V DVOCH ZÁKLADNÝCH ROVINÁCH:

1. Všetci máme určitú úroveň prirodzene získanej reziliencie. Vyformovala sa vďaka záťažovým situáciám (pozitívnym i negatívnym), ktoré sme museli počas svojho života zvládnuť.

2. Tou druhou rovinou je vedome budovaná reziliencia. Naša osobná reziliencia sa dá vedome rozvíjať. Vďaka posilňovaniu kľúčových kompetencií reziliencie môžeme získať množstvo ďalších benefitov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú aj mieru spokojnosti s našimi vlastnými životmi.

KOMPETENCIE REZILIENCIE

Všetky uvedené kompetencie reziliencie sú merateľné a determinujú naše RQ (resilient quotient).

Hlavné kompetencie reziliencie:

Sebauvedomenie

Sebauvedomenie – je jedna z najdôležitejších kompetencií reziliencie.  Je to proces spoznávania a vyjasňovania si vlastných hodnotových preferencií, vízií, cieľov a vlastného zmyslu. Je to naša schopnosť a zároveň aj morálna zodpovednosť poznať svoje osobné hodnoty, ktoré výrazne ovplyvňujú to, čo považujeme v živote za dôležité. Uvedomenie si sily našich hodnôt a konanie v súlade s nimi, nám umožňuje udržať si správne smerovanie aj v ťažkých časoch. Osobné hodnoty sú zdrojom našej identity a integrity. Hlavným cieľom sebauvedomenia sa tak stáva ETICKÁ KONGRUENCIA.

Sebaregulácia

Sebaregulácia – my ľudia sme emocionálne a racionálne bytosti. Naša emocionalita je rýchlejšia ako naše racio. Veľmi dobre si to uvedomujú napríklad marketéri.  Cieľom našej práce v oblasti posilňovania sebaregulácie však nie je regulovať všetky naše emócie. Emócie sú pre nás veľmi dôležité a ich vhodným vyjadrovaním si upevňujeme našu autentickosť. Je však dôležité, aby sme si boli vedomí, ktoré emócie nám pomáhajú a ktoré škodia v zmysle regulácie vlastnej impulzívnosti. 

Dôležitú úlohu pri rozvoji sebaregulácie zohráva aj spôsob, akým interpretujeme udalosti, ktoré sa nám dejú, teda aký je náš vlastný spôsob, ktorým interpretujeme tieto udalosti („explanatory style“). 

Mnohé udalosti, ktoré sa nám v živote udejú, nedokážeme ovplyvniť. Ale to, čo dokážeme mať pod kontrolou, ak na tom vedome pracujeme, je náš spôsob, ako na dané situácie reagujeme.

Kauzálna analýza & kritické myslenie

Kauzálna analýza & kritické myslenie – determinuje našu schopnosť identifikovať príčiny, prečo sa veci dejú. Takáto schopnosť nám dokáže zásadným spôsobom skvalitniť spôsob ako premýšľame a rozhodujeme sa. Úroveň našej kauzálnej analýzy je vo veľkej miere podmienená práve našou úrovňou sebauvedomenia a sebaregulácie. Vďaka kritickému mysleniu dokážeme nielen identifikovať, ale aj spracovať tzv. „pasce našej mysle“. Práve tie bývajú veľkou prekážkou pri skvalitňovaní našich rozhodovacích procesov.

Kritické myslenie vplýva aj na našu schopnosť vidieť príležitosti v zmene, kreativitu a inovatívnosť. V dobe, kedy sa veci menia takmer neustále, je práve táto zručnosť kľúčovou pre optimalizáciu nášho výkonu aj z hľadiska udržateľnosti.

Realistický optimizmus

Realistický optimizmus – pozitívne nastaveným ľuďom sa žije ľahšie, majú lepšie vzťahy, sú výkonnejší a dokonca je mnohými výskumami potvrdené, že pokiaľ ich optimizmus pramení z ich vnútorného nastavenia, dokážu oveľa efektívnejšie zvládať záťažové situácie, vrátane stresu. Úroveň nášho kritického myslenia je v „dvojičke“ s naším realistickým optimizmom, tým „ťahúňom“, ktorý nám umožňuje DOŤAHOVAŤ VECI DO KONCA!!!

Veľmi veľa ľudí, aj na manažérskych pozíciách, sa vie nadchnúť pre nový projekt. No keď sa začnú objavovať riziká, výzvy a problémy narastajú, nie každý dokáže vytrvať. O dôležitosti rozvíjania zručnosti kauzálnej analýzy, ktorá umožňuje identifikovať príčiny toho, prečo sa dané veci dejú, manažéri nepochybujú. Keď však príde na realistický optimizmus, spozornieme. Akoby sme sa ho báli. Veď predsa stavanie vzdušných zámkov v biznise nemá miesto! Plne súhlasím. Realistický optimizmus je práve o tom reálnom, aj o výzvach a problémoch, no ale aj o tom, aby som nestratil svoje zameranie a odhodlanie dosiahnuť svoju víziu aj napriek problémom. Ako teda budovať realistický optimizmus? Motivačná literatúra nestačí. Musíme poriadne „načrieť“ do svojho vnútra.

Energy-management

Energy-management – je kompetencia reziliencie, ktorá za posledné dve dekády prešla zásadnou, doslova paradigmatickou zmenou – v zmysle vnímania vlastného života ako „série rýchlych šprintov“. Tak ako šprintér, ktorý sa postaví na štartovaciu čiaru, tak aj my, musíme mať pre dosiahnutie vytúženého výsledku nielen fyzicky natrénované, ale musíme byť aj dostatočne oddýchnutí a pripravení zvíťaziť aj po emocionálnej, mentálnej i hodnotovej stránke. Preto v efektívnom energy-managmente  ide o striedanie dvoch fáz – oddychovej a záberovej a to vyvážene vo všetkých štyroch kľúčových pilieroch reziliencie – fyzickom, emocionálnom, mentálnom a spirituálnom/hodnotovom.

Opäť sa vrátim do sveta športu, v ktorom sa už vôbec nepochybuje o sile nielen fyzického tréningu, ale aj sile emocionálnej, mentálnej a hodnotovej prípravy športovca. Dovoľte mi tieto fázy aj vizualizovať.

Náš dobrý energy-management výraznou mierou ovplyvňuje aj naše zdravie. 

„Energia a vytrvalosť dobývajú všetky veci.“ – Benjamin Franklin

Vytrvalosť

Vytrvalosť –  naša schopnosť doťahovať veci do úspešného konca je zásadným spôsobom podmienená práve našou schopnosťou vytrvať aj vtedy, keď sa veci nevyvíjajú tak, ako sme si naplánovali. Vytrvalosť ide ruka v ruke s našou trpezlivosťou a hodnotovým zameraním. Ak naše ciele v sebe reflektujú aj naše hodnoty, sú naše šance vytrvať pri ich dosahovaní vyššie. Aj na príklade vytrvalosti môžeme vidieť, že všetky tieto kompetencie sú vzájomne poprepájané a navzájom sa podmieňujú. 

„Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností.“  Milan Rastislav Štefánik

Vzťahy

Vzťahy – láska je najsilnejšia emócia. Keď niekoho alebo niečo úprimne milujeme, tak vieme prekonať takmer akékoľvek prekážky. Dôležité je však uvedomiť si, že ten najdôležitejší človek, ktorého sa musím naučiť mať rád, som JA SÁM. Ak dokážem samu seba prijať a mať rada aj so všetkými tými neresťami a nedokonalosťami, ktoré mám, je to ten najlepší možný základ pre budovanie vzťahov aj s druhými ľuďmi. 

Dôležitou oblasťou pre budovanie dobrých vzťahov, ktorú sa mnohokrát začíname učiť až v dospelosti, je aktívne počúvanie a empatická komunikácia. Reálne praktizovanie aktívneho počúvania a empatie si vyžaduje obrovskú pozornosť, trpezlivosť a vytrvalosť. Výsledok však stojí za to. 

My ľudia sme spoločenské bytosti. Potrebujeme žiť v spoločenstve a budovať si komunity, ktoré nám umožnia žiť naše dobré a zmyslom naplnené životy. Takýmito komunitami sú pre nás naše rodiny, domácnosti, firmy, organizácie, či dokonca spoločnosť ako celok. 

Pre mňa sú to hlavne vzťahy, ktoré dodávajú človeku zmysel. (Každý to však máme inak.)

Práve v tomto momente, keď sme si stručne predstavili jednotlivé kompetencie reziliencie, sa ukazuje veľká sila konceptu reziliencie, pretože prostredníctvom jej vedomého budovania dokážeme vedome budovať nielen seba, ale dokonca dokážeme presiahnuť svoj vlastný záujem.  Výsledkom potom môže byť budovanie zodpovedných komunít, v ktorých vieme a chceme žiť svoje dobré životy – v tom aristotelovskom zmysle phronésis – teda praktickej múdrosti a rozumnosti.

Viac k tejto téme, sa venujeme v kategórii organizačná reziliencia.